Odilon Redon


M-M-M-Music

Minule som bola na stretku zo strednej. Samozrejme, najviac som sa bavila s Martinou a rozoberali sme obtiaže hľadania dobrej hudby. A kedže podotkla,  že ja som vždy mala bohatý playlist, tak som sa rozhodla že vám ukážem niečo zo svojej dlhoročnej zbierky, poprípade vytknem novinky.V podstate sa môžete pozrieť na vývoj a rast hudobníkov. Človek, keď nájde niečo na čom dokáže byť závislý, má dve chute. Jedna, že chce pieseň každému natlačiť do uší a prinútiť človeka aby miloval tú skladbu. Druhá, že chce aby pieseň bola iba jeho, pretože nikto ju nedokáže milovať tak ako on, a nikto s ňou nemá tak intímny vzťah. No a väčšinou to býva tak , že tieto chute pociťuje naraz. Ja som sa povzniesla nad túto obssesiu a dávam vám kus duše. Dobrú chuť!

The Strokes-Angles (2011)
Asi by som tu mohla dať každý jeden album od Strokes, ale ovládnem sa.Ak ich ešte nemilujete tak si pozrite film The Strokes In Transit :)

The Strokes- Comedown Machine (2012)
Tomuto albumu som prichádzala dlhšie na chuť, no ak mu dáte šancu fakt vie chytiť.Každá pesnička je výnimočná, ako asi každá od nich.
    
Julian Casablancas and The Voidz- Tyranny (2014)
Bohovský album. Fakt neskutočný. Musím povedať že môj najobľúbenejší. Celý život som čakala na toto. Julianov nový projekt, ktorý azda ani nemohol byť lepší. Moja mama na mňa reve nech vypnem tú hudbu, keď si púšťam tento album, čo je známkou dobrej kvality. Hehe, robím si srandu, náhodou aj mama má niekedy dobrý vkus. Mimochodom pesnička Human Sadness mala mať pôvodne 24 minút, no musela byť skrátená, čo je škoda.

Yeah Yeah Yeahs- It's Blitz! (2009)
Na tento album sa dobre tancuje, čo svedčí aj fakt že skladba Heads Will Roll bola soundtrackom k filmu Project X

Karen O-Crush Songs (2014)
Sólo album vocalistky skupiny Yeah Yeah Yeahs je krátky(25 minút), no intenzívny a zároveň jemný. Každá penička má približne 2 minúty. Asi mojou najobľúbenejšou z albumu je pesnička Body, no tu som hodila Rapt, lebo sa mi páčil klip.


Uf, pokračovanie na budúce, je toho veľaaaa!!!

Ženy za kamerou

Svetu filmu, a hlavne režisérskej stoličke kraľujú muži.
Presnejšie iba 16% všetkých režisérov sveta tvoria ženy, čo je dosť škoda. Od nežnejšieho pohlavia sa nám dostalo kvalitných filmových kúskov, ktoré určite neupadnú do zabudnutia.

Asi najpopulárnejšou režisérkou je Sofia Coppola, dcéra Francisa Forda Coppolu, nevšedne krásna a talentovaná autorka( áno, je aj autorkou týchto scenárov) filmov ako Lost in Translation, The Virgin Suicide, Marie Antoinette, Somewhere či Bling Ring.

 Sofia si zahrala menšie role aj vo filme svojho otca, a to The Godfather a The Godfather: part II. Sofia sa narodila v New Yorku no momentálne žije v Paríži.

Mojím najobľúbenejším filmom od Sofie je Lost in Translation. Pôvabná komédia, v ktorej zažiaril Bill Murray a Scarlett Johansson.
Film je veľmi sympatický, a veľmi realistický. Žiadne umelé repliky. Nič nie je nasilu povedané.
 Snímok je comeback Billa Murrayho, ktorý potešil scénami ktoré dokážu poriadne rozosmiať.

Ďalšou významná režisérka, ktorá vo mne zanechala dojem je Andrea Arnold. O jej filmoch Red Road a Fish Tank som sa zmieňovala už v starších článkoch.

Susanne Bier s jej filmom After the Wedding len utvrdila status kvality dánskej kinematografie. Mads Mikkelsen v hlavnej úlohe, typicky horký tón dánskych filmov s úsmevnými momentami.
 Snímok bol nominovaný na Oscara. Jej ďalšie filmy In a Better World a Brothers tiež stoja za zhliadnutie.

Ako poslednú režisérku spomeniem Kimberley Peirce a jej film Boys Don't Cry. Čo vás môže pritiahnuť, je fakt že vo filme hraje výborná Chloe Sevigny a Peter Sarsgaard.
Takže ak si neviete čo pozrieť , tak skúste objaviť tvorbu režisérskej "menšiny". :)

My night with stranger

Áno, je to tak. Idem písať o tom ako som strávila noc so známym neznámym. Poďme pekne po poriadku. Začalo to 22.augusta 2014 kedy som bola na praxi v lekárni sv. Augustína. Neskutočná nuda. Musela som sa tváriť že niečo robím, lebo som nemala do čoho pichnúť a upratovať zadarmo sa mi nechcelo. A poviem vám, keď sa človek nudí, mozog začína mať tak trochu retardované nápady. Lepšie povedané poriadne fucked up nápady. No a tak vznikol zoznam.
O čo ide. Je to my weird list to do. Obsahuje veci ako napríklad:

  • olízať plešinu náhodnému chlapovi na prechode pre chodcov
  • ocikať niekomu auto, loď, kostol,..
  • natrieť si ráno oči majonézou a nachytať niekoho, že sú to kapre
  • olízať budovu súdu (že ako chutí spravodlivosť)
  • prdnúť si v spovednici, v neopréne, ...
  • tancovať s milým bezdomovcom, na úrade práce...
  • ísť na rande s albínom, chromým, ridiculously photogenic športovcom, chlapíkom v šiltovke s ľadvinkou a v sandáloch s ponožkami
  • a mnoho ďalších pošahaných vecí
Po lete som na ten zoznam aj zabudla. No minulý týždeň som išla do Vaňkovky, že si konečne kúpim peňaženku. Veru, bez nej to už nešlo. Vletela som do prvého obchodu a zrazu som počula "Ahoj" . Otočila som sa a pozerám, že to nie je nikto koho poznám a niečo mi hovorí. V prvých nanosekundách som si pomyslela že sa mi ten chlapec snaží niečo predať, alebo je to gay poradca a chce mi zmeniť image alebo niečo také( ani by som sa nedivila, vyzerala som ako keby som práve vyliezla zo smetnej bedne-vlasy mastné, makeup zo včerajška, outfit za 3,5 bodov). A on zrazu začal kecať že som mu prišla zaujímavá a také bludy. Pomyslela som si, chudák, videl ma asi iba zo zadu. Nakoniec sme sa nejak zakecali na tému rozdiely slovenčiny a češtiny( napr. on si myslel že ceruzka je malá dcérka) a ja som si spomenula na zoznam-on bude that ridiculously photogenic guy.

 Dala som mu číslo, veď prečo nevyužiť situáciu. Vyzeral, že toto je jeho bežné lovište. Taktika mám svaly celkom sympatický fejs, modré oči a blond vlasy. A neverili by ste, aká je účinná, aj napriek tej nie veľmi originálnej oslovovacej vete " Zdala ses mi zajímavá,noo... ". Stretnutie sa dohodlo ako sa najdiskrétnejšie dalo- cez smsky. Žiaden facebook, skype, nič kde by bolo priveľa informácií. Musím uznať, že ten chlapec to má sakra dobre premyslené.
Ale bola som opatrná, kedže deň predtým som pozerala s Miškou film Lilja 4-ever. Bol to fakt drsný film o ruskom dievčati, ktoré bolo okolnosťami prinútené zarábať si na život prostitúciou, a neskôr sa stalo obeťou obchodu s bielym mäsom. Takže zahájila som bezpečnostné opatrenia v podobe nasadenia tajnej agentky Mišky, oboznámenia mamy s vecou a plánu kúpiť si piprový sprej. Ten som si nestihla kúpiť, ale spoľahla som sa na svoje chmaty nacvičené na sestre a Jurajovi.


V podstate stretnutie prebiehalo fajn, celkom som sa bavila. Po večeri( hranolky z mekáču na lavičke na námestí...blee!), kedy som si overila bezpečnosť, sme sa presunuli do čajovne. Ľudia, našla som raj.
 Dá sa tam hrať snooker (to zistenie bol orgasmus večera!), biliard, poker a ešte tam aj robia bohovský červený čaj s kakaovými bôbmi a s baileys. Ale zase odbieham od témy. Jednoducho sme kecali, no ja som potom odkryla karty a trochu som nútila aj jeho.
 Vlastne som ani nemusela, ale chcela som detaily. Chudák, asi som bola trochen nepríjemne vlezlá. Kompenzáciou bolo len si šahni, a povedz viac o percentuálnej úspešnosti lovu na husičky. Odpoveď ma fakt prekvapila, a to si myslím, že aj tak to nebola čistá pravda. Že ich možno bolo aj viac. V podstate som mala čo som chcela. Už som si ho mohla odškrtnúť zo zoznamu. Ale keďže sa mi nedal sfotiť, tak to bol problém. Nemohlo byť objektívne uznané že je hezoun.

Bol zosnovaný ďalší plán, a to ukázať ho porote. Možnosť sa ponúkla sama. Že vraj nemá kde spať, lebo je z nejakej riti pri Brne či čo. Či to bola pravda, alebo len ďalší dobrý manéver ako sa niekomu, konkrétne mne dostať do postele neviem.
Ale kebyže je to možnosť číslo dva, tak za túto taktiku udeľujem plus. Geniálne. Žiadna nevie kde býva. Žiadne prekvapenia. No a tak sme sa dostali ku mne na kolej. Ešte som mu umyla zuby mojím prstom. Hej, bola to sranda. A tak sme museli spať dvaja v mojej posteli, keďže tretia spolubývajúca prišla práve v ten večer. Samozrejme že pokusy boli, veď sa nedivím... Argumenty ako " daj preč tie ruky, veď tu mám spolubývajúce" nefungovali, ale keď som šeptom zrúkla " daj tie ruky preč, lebo ťa vyhodím na chodbu! " zafungovalo jedna radosť :D. Samozrejme že som nezaspala ani na sekundu. Ten jeho chrbát bol tak široký! Ale musí sa uznať, mal ho fakt dobrý. Ako plavec. Plavci majú najlepší.Bože.

Inak tá noc bola nekonečná. Nemala som sa kde poskladať a bola mi zima. Chvíľami som fakt rozmýšľala, že sa s ním vyspím už len preto, že som sa strašne nudila. Keď človek chce spať a nemôže je to fakt utrpenie.
Nakoniec som zobrala organickú chémiu a noc strávila s ňou. Ráno si moja nová spolubývajúca myslela, že ja som nejaká hrozne objemná žena, pretože môjmu neznámemu trčala z pod periny len ruka.
Potom, keď sme už odchádzali do školy, tak holky zhodnotili, že si môžem dať check ku športovcovi, a dá sa povedať že bol v tvári sympatický.

Chcela som od neho vymámiť aspoň meno, ale neúspešne. Tak som si vlastne pomyslela, že je to aj tak jedno. Nezáleží či poznáme meno, bydlisko, alebo dátum narodenia. Sú to len základné informácie  ku ktorým pridávame tie dôležité poznatky, tie ktoré vykresľujú osobnosť a väčšinou sa nedajú vysloviť. Možno som to zahliadla. Zahliadla tie podstatnejšie veci,  ktoré nevideli tie ostatné. Ale dosť filozofie. Každopádne som si to užila a mala som možnosť ohmatať si prvotriedny zadok :D
P.S.: človek si neuvedomuje aká je to slasť spať osamote a mať celú posteľ pre seba, dokým mu ju niekto nezaberie...Bože, ako si to teraz užívam!!! :D
Mimochodom, o ďalších veciach , ktoré zo zoznamu splním napíšem ďalšie články, plus sa môžete tešiť na osobitný blog v angličtine čisto iba o tomto mojom weird to do liste!

Ako sa stať Therouxom

V poslednej dobe som nemohla poriadne v noci spať. Proste letná klasika. Tak prečo to nevyužiť. Skočila som na internet a zapla si Omegle. Keďže deň bol na opačnej strane zemegule, tak je jasné že som veľmi na európanov nenatrafila. Mojimi neznámymi boli američania. Rôznorodý to národ, a na internete máte výbornú šancu ochutnať z každého rožku trošku. Začala som si uvedomovať, že mám výbornú príležitosť hlbšie sa ponoriť do čudných neznámych a preskúmať na vlastné oči ako to tam chodí. Je zaujímavé, ako sú úplne cudzí ľudia schopní sa vám otvoriť a byť naozaj úprimní. Veď na túto stránku ide človek z troch dôvodov:
1. Úprimne sa vyrozprávať zo svojích problémov a najtajnejších pocitov (pretože úplne náhodnému neznámemu je to oveľa jednoduchšie ako niekomu kto vás dobre pozná alebo žije s vami)
2. Zabaviť sa, ak ste s partiou kamarátov a neviete ako sa lepšie zabaviť( je to fakt sranda!)
3. Urobiť si dobre ( áno, je to zvláštne, ale niektorým ľuďom porno nevyhovuje, jeden chlapík sa mi zdôveril, že ho to vôbec nevzrušuje pretože mu ľudia tam nepripadajú reálni, čo je celkom pekné)

A tak som začínala milo jemne s vtipom a prešla som do zvedavej vážnosti no stále s mierne ironickým humorom pátrať po osudoch Ameriky. Cítila som sa ako Louis Theroux, aj keď nie až tak sofistikovane a uštipačne( keď človek nemá kameru za chrbtom je ťažšie byť tak zvedavý a udržať si ľudskú dôveru v to, že sa zaujímate o ich osobnosť a nie len o to, akým spôsobom žijú v rámci vašeho "sociologického výskumu").
Aj vďaka mojej empatii sa mi podarilo porozprávať sa s 18-násťročným chlapcom z najväčšieho gangu z mesta Fresno v Californii. Hovoril mi o tom, že je súčasťou Fresno Bulldogs gangu, čo je jeden z najväčších gangov(6000-12000 členov prevažne hispánci). Súčasťou tohto života bolo popíjanie s ľuďmi odtiaľ,záťahy, krádeže  a neviem čo ešte. Ako ste sa mohli dozvedieť v dokumente Fresno mesto závislé na pervitíne, je to tam naozaj všade. Jeremiah bol stále každú chvíľu v base za ozbrojené lúpeže.
Krádeže áut, ktoré potom predávali do tzv. chop shops čo sú vlastne obchody , kde predáte kradnuté auto, ktoré tam rozoberú na súčiastky a tie predávajú ďalej- väčšinou na opravu kradnutých áut.
Pervitín neberie, no v minulosti fajčil trávu. Naposledy bol za mrežami dva týždne, teraz je vonku na podmienku, takže prešiel na už iba na alkohol. Našiel si prácu vo walmarte. S gangom sa stýka pomenej. A áno, Jeremiah má len osemnásť. V týchto mestách panuje nekonečná vojna medzi Nortenos a Surenos, a do gangu zaťahujú deti už od útleho veku.
 Pervitín je tu tak lacný, že je skoro lacnejší ako alkohol. Dúfajme, že sa náš chlapec k tomuto obchodu nedostane, priznal, že dostatočnou motiváciou je vidieť ľudí čo to užívajú. Ak by ste si chceli prečítať môj rozhovor s Jeremiahom, dajte mi vedieť.
Deň predtým som sa stretla s 19 ročným Chrisom z Michiganu. Zveril sa, že bol asi 5 týždňov bezdomovcom. Nedostatok pracovných príležitostí donútil Chrisa odsťahovať sa z rodného mestečka po strednej škole k svojej tete a ujovi do väčšieho mesta. Jeho strýko mal problémy s alkoholom a agresivitou, ktoré Chris nemohol ďalej znášať, a radšej šiel na ulicu. Našťastie mu miestny kňaz dovoli prespávať v kostole. Keď sa odvážil zdôveriť sa rodičom so situáciou, tí sa ho snažili podporiť a poslali mu peniaze. Po čase sa mu podarilo nájsť si prácu ako operátor v továrni na obálky a byt. Ak si zarobí, chce ísť na školu a vyškoliť sa v stavebníctve. Zatiaľ mi povedal, že má pocit že pri tejto práci zatiaľ ostane dosť dlhý čas, pretože je to stabilná práca. Žije sám so svojou mačkou, a miestna kresťanská komunita ho veľmi psychicky podporuje, hlavne ten kňaz. No i tak je poznačený tým ťažkým obdobím, nedostatkom známych ľudí v novom meste a je na antidepresívach.
Je vidno že ľudia to tam nemajú ľahké, čo sa týka spoločnosti a celkovo situácie. A to sú len dva prípady ako ukážka na čo väčšinou narazíte. Určite sa vydám na ďalšie takéto nočné schôdzky. Človeka sa potom viacej dotknú takéto témy, ak poznáte jednotlivca, a rozšíri vám to pohľad na svet. A navyše si precvičíte jazyk a možno spoznáte dobrého priateľa.

Mimochodom, ak vám meno Louis Theroux nič nehovorí, tak tu je krátke objasnenie. Theroux je britsko-americký žurnalista a reportér, ktorý je známy hlavne dokumentárnymi filmami BBC o podivínoch Ameriky. Vyštudoval históriu na Oxforde, kde písal kritiky na filmy. Vydal jednu knihu( tá s ktorou som sa sfotila) ktorá bola pokračovaním príbehov niektorých ľudí, s ktorými sme sa stretli počas tých desiatich rokov v jeho dokumentoch. Jeho typicky britskú náturu a ironické poznámky som si zamilovala na prvé zhliadnutie epizódy.
   

To me

Je 15. apríl a vonku za oknom prší. Všetko je zelené. Je celkom chladno. Ale mám rada takéto svieže dni. Ako aj potreba takýchto dní, tak aj potreba nových objavov v hudbe proste príde. Tu je pár mojich objavov, ktoré sa hodia do dažďa či na cesty,alebo len tak po ceste do školy. Ja momentálne využívam chvíľu voľna medzi hodinami s kávou v ruke, hudbou v ušiach a to celé zabalené do oversized svetra.

Chet Faker- určite vypočujte si aj Talk Is Cheap