V jeden krásny jarný deň som šla do lesa.Išla som vyvenčiť Keri.Mala dosť zvláštnu náladu, lietala všade naokolo jak s posoleným zadkom. Treba jej kakať.Počkám.Radšej ju pustím nech si utrie riťku.Kerinka si s chuťou odcupkala do húštiny.Zaťiaľ čo Keri pobehovala v diaľke, ja som lietala niekde medzi obláčikmi ponad levanduľovými poliami vo Francúzsku. Zrazu ma zrazil na zem tupý úder do nosa. Prenikavý smrad mi nadvihol žalúdok!!!! Áha, to prišla slečna Keri z kríčkov malín celá natešená.Moja krásna maslovo žltá Kerinka bola zrazu dvojfarebná. Na jej brušku, hlavičke a nôžkach sa krásne vynímalo rozmazané čierne HOVNO !!! "Božéééé Kerina!!!!!!!!! Ty jedna malá potvora."Myslela som, že sa nemôže stať už nič lepšie. Ale stalo sa. Zrazu na mnňa Keri v nečakanom okamihu skočila.Prvých päť sekúnd som myslela že ju zaškrtím.POtom som si uvedomila, že čo sa budem rozčuľovať. Ešte dostanem infarkt. To by mi chýbalo. Tak som sa pobrala domov.Bola som spokojná, že aké krásne počasie to dnes máme.
