Ešte šťastie,že existujú ľudia,ktorý majú rôzny zmysel pre umenie.Ľudia ktorý vidia krásu v tom,čo sa iným zdá divné,či dokonca nezaujímavé. Inak by Amadeus Modigliani nikdy nebol docenený. V jeho portrétoch so štylizovanými tvarmi nosu, zjednodušenými líniami tváre a pretiahnutým krkom sa odzrkadľuje všetko podstatné. Hlavne trpkosť života,bolesť a úzkosť,ktoré sužovali Modiglianiho po celý život,dali charakteristické črty jeho štýlu. No zároveň farebnosť obrazov nie je výhradne melancholická.
Jeho život bol búrlivý. Jeho osudovou láskou bola Jeanne Hébutern. V roku 1917 v kaviarni Rotonde stretol devätnásťročnú maliarku Jeanne.Začal príbeh romantického príbehu s tragickým koncom. Jeanne bola jeho múzou a predlohou jeho portrétov. Tvoril svoje najlepšie diela. V tom roku bola usporiadaná jeho prvá a zároveň posledná samostatná výstava. najväčší ohlas nevyvolali samotné obrazy,ale zásah polícia,ktorá odstránila z výkladu všetky maliarove akty poburujúce mešťanov. V roku 1918 odišiel Modigliani aj s Jeanne do Nice. Tam sa im narodila dcéra. Keď mal Modigliani ísť na úrad,tak sa opil tak,že sa nezaregistroval ako otec svojej dcéry, a tak ostala malá Jeane oficiálne bez otca.
Keď sa Jeanne s Modiglianim vrátili do Paríža,nastahovali sa do svojho prvého vlastného bytu. Modiho zdravie sa prudko zhoršovalo, astále horšie a častejšie bolo jeho opilectvo.Po búrlivých oslavách nového roku,maliar dostal horúčku a prudké bolesti hlavy.Keď sa o niekoľko dní prišli pozrieť susedia či je v poriadku,našli ho v ťažkom delíriu. Vedľa postele kľačala Jeanne skoro v deviatom mesiaci tehotenstva. Modigliani bol prevezený do nemocnice,kde 24.januára zomrel na následky tuberkulóznej meningitídy.O dva dni po jeho smrti skočila Jeanne Hebutern z piateho poschodia domu, v ktorom bývali jej rodičia.
Mýslím,že tento maliar by nemal skončiť v zabudnutí. Mal by o ňom vedieť aspoň každý vzdelaný človek...ehm, ehh..Lucia,Martina...A aj keď človek v týchto obrazoch nevidí na prvý pohľad nič krásneho,tak by si aspoň uvedomiť,že nie každý namaľuje niečo také.A určite to tak nenamaľuje váš malý brat. Skúste sa nad tým zamyslieť,albo sa len chvíľu zapozerať.
