Dielo mexického režiséra Alejandra Gonzáleza Iñárritu je vsadené do prostredia dnešnej špinavšej tváre Barcelony. Rukopis tohto režiséra obdivujú davy. Typický prvok jeho filmov je nepanovačná dravosť života v spletenci viacerých životných osudov. Aj tu sa stretávame s ťažkým osudom Uxbala ( Javier Bardem ), ktorý sa zmieruje s prichádzajúcou smrťou a zároveň sa snaží zabezpečiť svoje deti.Uxbalova osamotenosť je vybičovaná tajením svojho blízkeho konca, všetko to panoptikum vôkol, ktorého je súčasťou, potrebuje fungovať naďalej a krutý život tých bez práv na dôstojnú existenciu musí mať akúsi aspoň vzdialenú víziu lepšej existencie.
V Biutiful si hrdina alegoricky berie na plecia všetky krivdy sveta, no stojí na pevných nohách reality, ktorá je zhmotnená v jeho potomkoch. Záber duše široký ako výrie krídla plachtiace nocou, no v momente smrti nočného dravca sa jej sila scvrkne do chlpatého klbka vygrcnutého mŕtvym vtákom.
Dalo by sa povedať,že tento film je preplnený strasťami života,no Iñárritu to perfektne zvládol. Každá jedná scéna je krásne vykreslená.Doslova a jasne môžete nájsť krásu v ohavnom vďaka umeleckému oku kamery. Celému filmu kraľuje Bardem, ktorý podal bravúrny herecký výkon. Stelesnil toho muža tak presvedčivo a citlivo. Už od začiatku ma tento film chytil za srdce a aj zalomcoval mojimi myšlienkami.
