I was drawn to all the wrong things: I liked to drink, I was lazy, I didn’t have a god, politics, ideas, ideals. I was settled into nothingness; a kind of non-being, and I accepted it. I didn’t make for an interesting person. I didn’t want to be interesting, it was too hard. What I really wanted was only a soft, hazy space to live in, and to be left alone.

Charles Bukowski or exactly me

Urban lights

Vidím krásu tam kde iný odvracajú zrak. Alebo aspoň tam kde ju iný nevidia. Napríklad tento kruhový objazd. Je to výhľad z okna Luckinej izby na koleji v Hradci Králové. Jej sa veľmi nepáči, ja ho žeriem. Keby som tam bývala tak by som pravdepodobne bola večne prilepená na skle okna a čučala na tie autá, ľudí, havrany a svetlá. A mraky. Krásne mraky.Ten kus cesty na mňa pôsobí ako by to bola okrajová časť nejakej veľkej metropoly. Napríklad Glasgow. Prečo on? Pretože raz dávno som videla taký drsný film , ktorý sa odohrával na jednom sídlisku v Glasgowe. Film sa volal Red Road a bol to jeden z tých filmov na ktoré sa ťažko zabúda, aj keď by ste možno chceli. Je to režijný debut Andrey Arnold. Možno si spomeniete na ďalšiu jej prácu, ktorú som spomínala pri Michaelovi Fassbenderovi, a to Fish Tank. Snímok zachytáva špinu, surovosť a zúfalstvo. Myslím, že sú to 3 najvýstižnejšie slová, ktoré sa hodia na tento film. Ak vám tieto veci v živote chýbajú, alebo ako ja vidíte krásu aj v menej oku lahodiacom, tak si film určite pozrite.