1. Úprimne sa vyrozprávať zo svojích problémov a najtajnejších pocitov (pretože úplne náhodnému neznámemu je to oveľa jednoduchšie ako niekomu kto vás dobre pozná alebo žije s vami)
2. Zabaviť sa, ak ste s partiou kamarátov a neviete ako sa lepšie zabaviť( je to fakt sranda!)
3. Urobiť si dobre ( áno, je to zvláštne, ale niektorým ľuďom porno nevyhovuje, jeden chlapík sa mi zdôveril, že ho to vôbec nevzrušuje pretože mu ľudia tam nepripadajú reálni, čo je celkom pekné)
A tak som začínala milo jemne s vtipom a prešla som do zvedavej vážnosti no stále s mierne ironickým humorom pátrať po osudoch Ameriky. Cítila som sa ako Louis Theroux, aj keď nie až tak sofistikovane a uštipačne( keď človek nemá kameru za chrbtom je ťažšie byť tak zvedavý a udržať si ľudskú dôveru v to, že sa zaujímate o ich osobnosť a nie len o to, akým spôsobom žijú v rámci vašeho "sociologického výskumu").
Krádeže áut, ktoré potom predávali do tzv. chop shops čo sú vlastne obchody , kde predáte kradnuté auto, ktoré tam rozoberú na súčiastky a tie predávajú ďalej- väčšinou na opravu kradnutých áut.
Pervitín neberie, no v minulosti fajčil trávu. Naposledy bol za mrežami dva týždne, teraz je vonku na podmienku, takže prešiel na už iba na alkohol. Našiel si prácu vo walmarte. S gangom sa stýka pomenej. A áno, Jeremiah má len osemnásť. V týchto mestách panuje nekonečná vojna medzi Nortenos a Surenos, a do gangu zaťahujú deti už od útleho veku.
Pervitín je tu tak lacný, že je skoro lacnejší ako alkohol. Dúfajme, že sa náš chlapec k tomuto obchodu nedostane, priznal, že dostatočnou motiváciou je vidieť ľudí čo to užívajú. Ak by ste si chceli prečítať môj rozhovor s Jeremiahom, dajte mi vedieť.
Deň predtým som sa stretla s 19 ročným Chrisom z Michiganu. Zveril sa, že bol asi 5 týždňov bezdomovcom. Nedostatok pracovných príležitostí donútil Chrisa odsťahovať sa z rodného mestečka po strednej škole k svojej tete a ujovi do väčšieho mesta. Jeho strýko mal problémy s alkoholom a agresivitou, ktoré Chris nemohol ďalej znášať, a radšej šiel na ulicu. Našťastie mu miestny kňaz dovoli prespávať v kostole. Keď sa odvážil zdôveriť sa rodičom so situáciou, tí sa ho snažili podporiť a poslali mu peniaze. Po čase sa mu podarilo nájsť si prácu ako operátor v továrni na obálky a byt. Ak si zarobí, chce ísť na školu a vyškoliť sa v stavebníctve. Zatiaľ mi povedal, že má pocit že pri tejto práci zatiaľ ostane dosť dlhý čas, pretože je to stabilná práca. Žije sám so svojou mačkou, a miestna kresťanská komunita ho veľmi psychicky podporuje, hlavne ten kňaz. No i tak je poznačený tým ťažkým obdobím, nedostatkom známych ľudí v novom meste a je na antidepresívach.
Je vidno že ľudia to tam nemajú ľahké, čo sa týka spoločnosti a celkovo situácie. A to sú len dva prípady ako ukážka na čo väčšinou narazíte. Určite sa vydám na ďalšie takéto nočné schôdzky. Človeka sa potom viacej dotknú takéto témy, ak poznáte jednotlivca, a rozšíri vám to pohľad na svet. A navyše si precvičíte jazyk a možno spoznáte dobrého priateľa.Mimochodom, ak vám meno Louis Theroux nič nehovorí, tak tu je krátke objasnenie. Theroux je britsko-americký žurnalista a reportér, ktorý je známy hlavne dokumentárnymi filmami BBC o podivínoch Ameriky. Vyštudoval históriu na Oxforde, kde písal kritiky na filmy. Vydal jednu knihu( tá s ktorou som sa sfotila) ktorá bola pokračovaním príbehov niektorých ľudí, s ktorými sme sa stretli počas tých desiatich rokov v jeho dokumentoch. Jeho typicky britskú náturu a ironické poznámky som si zamilovala na prvé zhliadnutie epizódy.
