Seven years.

Odilon Redon

M-M-M-Music

Minule som bola na stretku zo strednej. Samozrejme, najviac som sa bavila s Martinou a rozoberali sme obtiaže hľadania dobrej hudby. A kedže podotkla,  že ja som vždy mala bohatý playlist, tak som sa rozhodla že vám ukážem niečo zo svojej dlhoročnej zbierky, poprípade vytknem novinky.V podstate sa môžete pozrieť na vývoj a rast hudobníkov. Človek, keď nájde niečo na čom dokáže byť závislý, má dve chute. Jedna, že chce pieseň každému natlačiť do uší a prinútiť človeka aby miloval tú skladbu. Druhá, že chce aby pieseň bola iba jeho, pretože nikto ju nedokáže milovať tak ako on, a nikto s ňou nemá tak intímny vzťah. No a väčšinou to býva tak , že tieto chute pociťuje naraz. Ja som sa povzniesla nad túto obssesiu a dávam vám kus duše. Dobrú chuť!

The Strokes-Angles (2011)
Asi by som tu mohla dať každý jeden album od Strokes, ale ovládnem sa.Ak ich ešte nemilujete tak si pozrite film The Strokes In Transit :)

The Strokes- Comedown Machine (2012)
Tomuto albumu som prichádzala dlhšie na chuť, no ak mu dáte šancu fakt vie chytiť.Každá pesnička je výnimočná, ako asi každá od nich.
    
Julian Casablancas and The Voidz- Tyranny (2014)
Bohovský album. Fakt neskutočný. Musím povedať že môj najobľúbenejší. Celý život som čakala na toto. Julianov nový projekt, ktorý azda ani nemohol byť lepší. Moja mama na mňa reve nech vypnem tú hudbu, keď si púšťam tento album, čo je známkou dobrej kvality. Hehe, robím si srandu, náhodou aj mama má niekedy dobrý vkus. Mimochodom pesnička Human Sadness mala mať pôvodne 24 minút, no musela byť skrátená, čo je škoda.

Yeah Yeah Yeahs- It's Blitz! (2009)
Na tento album sa dobre tancuje, čo svedčí aj fakt že skladba Heads Will Roll bola soundtrackom k filmu Project X

Karen O-Crush Songs (2014)
Sólo album vocalistky skupiny Yeah Yeah Yeahs je krátky(25 minút), no intenzívny a zároveň jemný. Každá penička má približne 2 minúty. Asi mojou najobľúbenejšou z albumu je pesnička Body, no tu som hodila Rapt, lebo sa mi páčil klip.


Uf, pokračovanie na budúce, je toho veľaaaa!!!

Ženy za kamerou

Svetu filmu, a hlavne režisérskej stoličke kraľujú muži.
Presnejšie iba 16% všetkých režisérov sveta tvoria ženy, čo je dosť škoda. Od nežnejšieho pohlavia sa nám dostalo kvalitných filmových kúskov, ktoré určite neupadnú do zabudnutia.

Asi najpopulárnejšou režisérkou je Sofia Coppola, dcéra Francisa Forda Coppolu, nevšedne krásna a talentovaná autorka( áno, je aj autorkou týchto scenárov) filmov ako Lost in Translation, The Virgin Suicide, Marie Antoinette, Somewhere či Bling Ring.

 Sofia si zahrala menšie role aj vo filme svojho otca, a to The Godfather a The Godfather: part II. Sofia sa narodila v New Yorku no momentálne žije v Paríži.

Mojím najobľúbenejším filmom od Sofie je Lost in Translation. Pôvabná komédia, v ktorej zažiaril Bill Murray a Scarlett Johansson.
Film je veľmi sympatický, a veľmi realistický. Žiadne umelé repliky. Nič nie je nasilu povedané.
 Snímok je comeback Billa Murrayho, ktorý potešil scénami ktoré dokážu poriadne rozosmiať.

Ďalšou významná režisérka, ktorá vo mne zanechala dojem je Andrea Arnold. O jej filmoch Red Road a Fish Tank som sa zmieňovala už v starších článkoch.

Susanne Bier s jej filmom After the Wedding len utvrdila status kvality dánskej kinematografie. Mads Mikkelsen v hlavnej úlohe, typicky horký tón dánskych filmov s úsmevnými momentami.
 Snímok bol nominovaný na Oscara. Jej ďalšie filmy In a Better World a Brothers tiež stoja za zhliadnutie.

Ako poslednú režisérku spomeniem Kimberley Peirce a jej film Boys Don't Cry. Čo vás môže pritiahnuť, je fakt že vo filme hraje výborná Chloe Sevigny a Peter Sarsgaard.
Takže ak si neviete čo pozrieť , tak skúste objaviť tvorbu režisérskej "menšiny". :)