Jediná konštanta v živote je zmena.

Only you can heal me

The Man of the day: Jan Kaplický

"Kde je napísané, že budovy musia byť škatule," povedal Jan Kaplický. Stavby, ktoré navrhoval, boli na míle vzdialené od tvaru škatule. Dokazuje to výstava jeho diel v Danubiane. Názov Vlastnou cestou pripomína,že špičkový architekt vždy šiel svojou cestou,nehľadiac na to, či mu jeho talent prinesie úspech,alebo nie.Kaplického tvorbu uzavrela nečakaná smrť. Zomrel 14.1.2009,v deň,keď sa mu narodila dcéra.
Rodáka z Prahy inšpirovala príroda. Objavoval tvary,ktoré v nej nikto nezbadal."Keď vidím hoci pavučinu, hanbím sa, ako sú ľudské stavby neohrabané."
Prvou Kaplického významnou realizáciou bolo Mediálne centrum na londýnskom kriketovom štadióne. Získal zaň najprestížnejšie ocenenie-britskú cenu za architektúru Starling Prize. Sklamanie pripravilo architektovi jeho rodné mesto. V medzinárodnej súťaži jeho návrh Národnej knižnice v Prahe zvíťazil. Spolitizovaná diskusia však chobotnicu zavrhla. Nakoniec sa nedožil žiadnej realizácie svojho diela v rodnej zemi.
obchodný dom Selfridge building v Birminghame

Mediálne centrum na londýnskom kriketovom štadióne
Kaplického návrh Národnej knižnice v Prahe alebo Chobotnica
Comme des Garcons, Tokyo

367 Oxford Street, London

Sunrise Avenue

Keďže v marci budúceho roku bude táto fínska skupina koncertovať v Bratislave a ja budem začiatkom marca čerstvá osemnástka čiže Miss Adult,bolo by fajn začať pripravovať mamku na môj narodeninový darček :D

11.september - Pamätný deň

Presne 10 rokov ubehlo odo dňa kedy devätnásť mužov z teroristickej skupiny al-Káida unieslo štyri komerčné lietadlá, z ktorých dve nasmerovali na budovy World Trade Centre v New Yorku. Tretie lietadlo narazilo do budovy Pentagonu vo Washingtone DC a štvrté sa zrútilo v neobývanej časti štátu Pensylvánia po tom, čo sa niekoľkí pasažieri postavili únoscom na odpor a pokúsili sa ich premôcť. Dokopy 3000 obetí. 10 rokov od vtedy čo obyčajný nevinný ľudia prišli o svojich najbližších.Po desiatich rokoch je dostavaný pomník,kde do stredu zeme neustále tečú potoky sĺz. 10 rokov odo dňa kedy Američanom aspoň trochu spadol hrebienok a svet sa začal opäť báť. Najhoršie na tom je, že terorizmus je najhoršia forma skrytej politiky na ktorú doplatia vždy len obyčajný ľudia. Áno, kľudne to môžete byť aj vy.
Tri dni čo zahynul Pavol Demitra a ďalších 42 obetí po páde lietadla. Tri dni a stále sa mi nechce veriť, že je to pravda. Ešte asi pred troma mesiacmi som fandila Pavlovi a celému tímu, ktorý hral za Slovensko na majstrovstvách sveta. Chcem len vzdať hold tejto našej legende. Tu niet viac slov...
Záver: V septembri zrejme neradno letieť lietadlom.

The man of the day: Karel Čapek

Karel Čapek je človek s veľkým Č. Tomuto svetu zanechal odkazy,ktoré budú ľudia potrebovať po stáročiach,pretože stále robíme tie isté chyby. Tieto múdrosti nám zanechal v jeho alegorických dielach ako napr. Továreň na absolútno, R.U.R, Biela nemoc...Vďaka Karlovi používa celý svet pojem robot. No ja som mu vďačná hlavne za jeho krásne rozprávky O psíčkovi a mačičke a Dášenka alebo život šteniatka. Dalo by sa povedať, že azda najkrajšie rozprávky môjho detstva. Najradšej spomínam na to, ako si psíček roztrhal gatky a mačička mu ich zašila dážďovkou. Čapek mal geniálny humor. Veď sám povedal: "Humor je solí země.
Kdo je jím dobře prosolený, vydrží dlouho čerstvý." Teraz som už pochopila,prečo mi moja najlepšia kamarátka stále hovorí :" Osoľ sa !!!"

Koniec leta...

Zaujímavé ako sa tohtoročný september začal. Ešte nestihla prísť pravá jesenná melanchólia ani typická nostalgia smútiaca za letom. Ani prísť ešte nemôže, lebo leto stále pokračuje. Áno,presne tak. Chystám sa využiť túto páľavu a skočiť aspoň na chvíľu na nejaké to kúpalisko.
No dnešný deň začal dosť chladno,priam londýnske počasie. Ale ja som sa nezľakla. Hodlám v najbližších dňoch poriadne vyžmýkať slnečné počasie. Paradoxne teraz sedím zababušená v mojom Vianočnom svetri pred počítačom s vlnenými bačkorami na nohách a pochlypkávam božský slivkovo-jablkový kompót. A navyše sa mi pohráva s mysľou idea o tejto celej trpkej irónii, že ja držím v rukách knihu s názvom Smäd po živote.
Mimochodom táto kniha patrí medzi tie najlepšie diela,ktoré sa vám možu dostať do rúk. Ak čítate túto knihu,obrazy sa vám krásne zreteľne vynárajú a vy sa cítite ďaleko preč od tejto doby. Táto kniha vyvoláva hlboké pocity,ktoré stále viac a viac prehlbuje.Krásu tejto knihy sa nedá popísať( pretože je to ako snažiť sa priblížiť chuť čokolády vytesávaním do kameňa), toto dielo treba jednoducho prečítať.Aspoň trochu vám priblíži život a dušu jedného geniálneho človeka- Vincenta van Gogha.