Zaujímavé ako sa tohtoročný september začal. Ešte nestihla prísť pravá jesenná melanchólia ani typická nostalgia smútiaca za letom. Ani prísť ešte nemôže, lebo leto stále pokračuje. Áno,presne tak. Chystám sa využiť túto páľavu a skočiť aspoň na chvíľu na nejaké to kúpalisko.
No dnešný deň začal dosť chladno,priam londýnske počasie. Ale ja som sa nezľakla. Hodlám v najbližších dňoch poriadne vyžmýkať slnečné počasie. Paradoxne teraz sedím zababušená v mojom Vianočnom svetri pred počítačom s vlnenými bačkorami na nohách a pochlypkávam božský slivkovo-jablkový kompót. A navyše sa mi pohráva s mysľou idea o tejto celej trpkej irónii, že ja držím v rukách knihu s názvom Smäd po živote.
Mimochodom táto kniha patrí medzi tie najlepšie diela,ktoré sa vám možu dostať do rúk. Ak čítate túto knihu,obrazy sa vám krásne zreteľne vynárajú a vy sa cítite ďaleko preč od tejto doby. Táto kniha vyvoláva hlboké pocity,ktoré stále viac a viac prehlbuje.Krásu tejto knihy sa nedá popísať( pretože je to ako snažiť sa priblížiť chuť čokolády vytesávaním do kameňa), toto dielo treba jednoducho prečítať.Aspoň trochu vám priblíži život a dušu jedného geniálneho človeka- Vincenta van Gogha.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára