Zaručujem,že na tomto sa posmejete. Ja som miestami až plakala :D
Zmena?
Ak život je zmena a ja neznášam zmenu tým pádom neznášam život...? Nie.Znamená to, že buď je prvý výrok nepravdivý, alebo to, že so subjektívnymi prvkami nejde jednať matematicky a logicky. A to aj preto,lebo tieto pojmy sú polysémantické. A navyše som v poslednej dobe zistila, že nie je slovo ako slovo(a to nehovorím o homonymách). U niekoho pojem vymeniť si knižky znamená učiť sa, a u druhého zbaliť si knihy do tašky. To aby sme sa najprv opýtali :"Definuj vymeniť knihy". A potom, že prečo vznikajú nedorozumenia. Nakoniec dedukujem záver, že skoro každé nedorozumenie môžete hodiť na nesúlad definícií, ktoré sa diametrálne odlišujú. Žeby chyba kvetnatého jazyka? Nemcom by sa to stať nemohlo :D






When dream is better than reality
Nemyslíte, že je ponekud vonneguteskní ?

Vo svojej knihe Bitúnok č. 5 dáva rozprávač sľub, že tam nebude rola pre Franka Sinatru či Johna Wayna. Vonnegutove knihy sa naozaj nedajú sfilmovať. A ak sa niekto podujme na túto samovražednú úlohu, musí stroskotať. Ako-tak sa dá prerozprávať iba bizarný dej, ale jazyk, šťava, vonnegutovská atmosféra ostávajú zakliate v texte.
Kurt Vonnegut sa narodil roku 1922, študoval biochémiu a antropológiu, bojoval v 2. svetovej vojne, kde ho zajali Nemci. Po tomto otrase, z ktorého sa spamätával takmer päť rokov, začal písať.
Od začiatku mal ambíciu osloviť čitateľa, a preto absolvoval najlepšiu školu pre prozaika – cestu poviedkara do komerčných časopisov. Intelektuálna úroveň týchto magazínov však bola v porovnaní s dnešným úpadkom v tejto brandži priam nedostihnuteľná.
Vonkajšie kulisy pripomínali sci-fi, a tak ho (zvlášť po vydaní Mechanického klavíra či Sirény z Titanu) zaškatuľkovali do tejto oblasti. Bol to však len optický klam. On si iba potreboval vytvoriť nereálnu, štylizovanú platformu pre svoje fragmentárne prózy. Presnejšie by bolo teda hovoriť o utopistovi, či skôr antiutopistovi Vonnegutovi.
Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/3242868/vonnegut-muz-bez-vlasti-obyvatel-sveta.html#ixzz1py97wpMq
Keď sa darí, tak sa darí...
Photo of the year 2011

Samuel Aranda víťaznú snímku urobil v poľnej nemocnici zriadenej v mešite v jemenskej metropole Saná 15. októbra, po zrážke demonštrantov s vládnymi silami, pre noviny The New York Times. Ocenenie, dotované finančnou odmenou 10.000 eur, prevezme na slávnosti neskôr v tomto roku.
Z vyše 100.000 prihlásených snímok od 5000 autorov ocenila porota práce 57 fotoreportérov z 24 krajín.
Prší...

Kvapky stekajú po okne a je chladno. Všade. Zem sa zobúdza. Vzduch je naplnený vôňou zeminy. Cítite to? Tá sviežosť,no i istá ospanlivosť. Možno nepokoj a jemná zmätenosť. Len ostať na mieste a nepohnúť sa. Lež a buď ako rastlinka. Zízaj na biely strop nad tebou. Nechaj plynúť myšlienky a pocity ako tie chladné kvapky dažďa stekajúce po okne. Nájdi dokonalosť v tebe. To čo je nehmatateľné, nie je to zelené,je to šedé ako záhrada po zime. Tá zvláštna dokonalosť obrazu myšlienky. A čo to vlastne je? Čistota platonického citu. Nikto nevie akého. Len ty. Tak pozri sa na svoju ruku. Dotyk pohľadom stačí,je krajší a možno silnejší ako fyzický dotyk. Možno tomu napomáha očarenie z niečoho nového, nového miesta, nových vôní... No niečo si stále nosíš so sebou,je to ako keby si to poznal večnosť,je ti to krásne. Tak ako aj jadro zeme i jej kôra. Čo kôru urobí nádhernou a tebe je teplo keď sa ňu pozeráš, jej úsmev. Najkrajší na svete. Ide z neho múdrosť,vtip a skúsenosť. Objímate pohľadom. Je to len spomienka. Okamih minulosti, ktorý ťa robí teraz nesvojím a niečo ti chýba.Čo spraviť, keď všetko je tisíce míľ ďaleko. Len lež a nechaj plynúť myšlienky a pocity aby uplynuli ako tie kvapky dažďa za oknom. Potom sa pozrieš von a aha, prestalo pršať.Rybe treba dať jesť, urobiť prezentáciu na ...
Prihlásiť na odber:
Komentáre (Atom)




















