Vo svojej knihe Bitúnok č. 5 dáva rozprávač sľub, že tam nebude rola pre Franka Sinatru či Johna Wayna. Vonnegutove knihy sa naozaj nedajú sfilmovať. A ak sa niekto podujme na túto samovražednú úlohu, musí stroskotať. Ako-tak sa dá prerozprávať iba bizarný dej, ale jazyk, šťava, vonnegutovská atmosféra ostávajú zakliate v texte.
Kurt Vonnegut sa narodil roku 1922, študoval biochémiu a antropológiu, bojoval v 2. svetovej vojne, kde ho zajali Nemci. Po tomto otrase, z ktorého sa spamätával takmer päť rokov, začal písať.
Od začiatku mal ambíciu osloviť čitateľa, a preto absolvoval najlepšiu školu pre prozaika – cestu poviedkara do komerčných časopisov. Intelektuálna úroveň týchto magazínov však bola v porovnaní s dnešným úpadkom v tejto brandži priam nedostihnuteľná.
Vonkajšie kulisy pripomínali sci-fi, a tak ho (zvlášť po vydaní Mechanického klavíra či Sirény z Titanu) zaškatuľkovali do tejto oblasti. Bol to však len optický klam. On si iba potreboval vytvoriť nereálnu, štylizovanú platformu pre svoje fragmentárne prózy. Presnejšie by bolo teda hovoriť o utopistovi, či skôr antiutopistovi Vonnegutovi.
Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/3242868/vonnegut-muz-bez-vlasti-obyvatel-sveta.html#ixzz1py97wpMq
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára