In colors of neon

Zamilovala som sa. Okúzlená zmesou neónových farieb, popu, flashbackov, drsnosti a electro music. Hovorím o 3 filmoch, ktoré ma naplnili tak zvláštnými pocitmi, že sa to ani nedá popísať.

Filmy pohybujúce sa na hrane odporu a zatratenia mainstreamom a obdivu až kultového uznávania vnímavejších ľudí.

Nicolas Winding Refn patrí medzi mojích miláčikov dánskeho filmu. Konkrétne tu hovorím o jeho dvoch filmoch, ktoré som mala možnosť zhliadnuť prednedávnom.

Pusher II. je druhá časť trilógie, no kľudne si film môžete vychutnať ako samostatný celok. Vytríbený pomer brutality bez zaokrášľovania a citlivého konca vás dokáže neskutočne zdeptať a zároveň povzniesť neskutočne vysoko. V hlavnej úlohe Tonyho boduje kto iný ako Mads Mikkelsen. Neskutočný výkon.

Nedá sa s Tonym nesympatizovať, aj keď zrovna najslušnejší chlapec to nie je. Ale už len meno Refn by vám malo povedať o čo sa jedná. Nepripravených film može značne šokovať jeho naturalistickými zábermi bez akéhokoľvek odvracania oka kamery.

Tony, holohlavý potetovaný drogový pusher, ktorý práve vyliezol z väzenia, sa snaží zmeniť svoj život k lepšiemu. No všetko sa mu darí asi tak ako v tej scéne, kde sa mu nechce postaviť. Sám režisér sa vyjadril o scéne v nevěstinci:

  One of them was a prostitute and the thinner one was a porn star, so they had no problems in doing what they had to do. Mads was very brave! It’s a very brave thing for an actor to do this.  

This scene is basically the whole movie, because it’s about a man who really wants to have success and he just can’t get it. So this scene very much represents the whole film.  

It was shot in a real brothel, a place that hadn’t been cleaned for 20 years. Everybody was afraid, including myself, to touch the walls. It was very, very dirty and seedy and disgusting. But I use real locations for everything.  

Nicolas Winding Refn, Pusher 2: With Blood On My Hands







Druhý Refnov Film je Only God Forgives. Tu bol dej potlačený natoľko, že mi to skôr pripomínalo obraz, na ktorý sa pozeráte a vychutnávate si farby, hudbu, tvary...

Neviem či len ja som sa v tom filme až tak šprtala, no nikto iný nereagoval na vzťah hlavného hrdinu a jeho matky ako na vzťah jemne Oidipovskej povahy. Každopádne filmu udeľujem titul Wonderful piece of cinema.

Tretí film, ktorý ma chytil za srdce (asi vás to šokne) je Spring Breakers. Už som mala polemiku so značným množstvom ľudí, ktorým sa film nepáčil. No moje argumenty uznali.

Tento kúsok režiséra menom Harmony Korine by som zaradila medzi indie filmy, ako aj jeho predošlé veci. Najvtipnejšie na tom je, že film bol uvedený ako nejaký žánrový americký teenage movie typu Project X . Trailer a plagáty nalákali do kina teenagerov, ktorý boli pohoršený a sklamaný, pretože toto bolo "out of their range".


Herecké výkony hlavných hrdiniek ma nijako zvlášť nezaujali, no vykompenzoval to totálne nadpozemsky božský, dychberúci, neuveriteľný výkon Jamesa Franca. Do poslednej chvíle som ho nespoznala. Toho týpka som žrala počas celého filmu a mala som ten pocit, že ho poznám. Keď som zistila, že je to Franco, spadla mi sánka a vyšiel zo mňa divný pazvuk údivu.

Film je jedinečný úžasnými zábermi. Dalo by sa to nazvať "kamerová masturbace". Po estetickej stránke je film tak neskutočne premakaný, že sa vám chce nechať ninjov krájať cibuľu pod vašim nosom.

Hudba k filmu je ďalšie veľké plus. A najviac ma dojalo zakončenie pesničkou Lights od Ellie Goulding. Po zhliadnutí Spring Breakers nadobudla táto pesnička pre mňa nový rozmer. Musím povedať, že to bolo najkrajšie zakončenie filmu aké som po dlhej dobe videla.
 V podstate je tento film veľmi smutný. A smutné je aj to, že je tak podhodnotený. A prečo? Možno preto, lebo bol predhodený širokej mase ľudí, alebo proste ľudia takéto filmy vidieť nechcú, lebo namajú radi keď sa cítia nepríjemne. A pri tomto filme sa fakt miestami cítite nekomfortne, čo bolo presne zámerom.  

2 komentáre: